(non)alibistic world

O lúke voňajúcej kamilkami a plnej nezábudok. Kde sa dá hodiny naháňať a bezstarostne padnúť do trávy.
O potoku s veľkými kamienkami a tajnou cestičkou za dedinou. Kedy nevadí, že si premočíš tramky a domov dojdeš s roztrhaným tričkom.
O západe slnka na kopci, kam sa chodím bicyklovať. Keď som celá zničená, no tá krása ma ženie ďalej za vôňou zožatého obylia.
O zašitej uličke, kde sa tak dobre a dlho objíma. Bezdôvodne, úprimne. Keď ti padne zo srdca aj ten posledný kameň pochybností a strachu.
O prechádzke v lese, keď pod nohami praská bielučký sneh a na strome húka sova. Za kríkom objavíš srnčiu stopu a ticho kráčaš ruka v ruke za ňou.
O vodopáde, kde som Ťa zababrala borievkami pre medveďov, ktoré chutili tak úžasne.
O strome s červenými listami, za ktorým ťa nik neuvidí. Ktorý starostlivo postráži všetky tvoje tajomstvá. Nech robíš čokoľvek.
O kuchyni, kde to vonia vanilkou a domácimi koláčmi. Kde cítiť teplo milého slova a počuť praskot dreva v starej peci.
O jazere, kam nikto nechodí a nohy si v ňom môžem máčať hodiny...

Snívam s otvorenými očami. Každý deň.
Zatvor tie svoje a poď na chvíľu snívať so mnou, aspoň raz...