(non)alibistic world

     Nikdy som si poriadne neuvedomovala, že nedeľa je u nás skoro stále rovnaká. Rodinná tradícia sa premenila na akýsi nezvyčajný zvyk a ja si už ani neviem predstaviť nedeľu bez našich "nedeľnín".

     Aj dnes som bola poctivo v kostole, ako dosť často. No prišla som nato, že veci sa dokážu aj v takýchto starých a zaužívaných dedinských pomeroch meniť. Namiesto nášho "starého" (32? ročného) farára sa ráno objavil nový, ešte mladší. Najprv ma vyviedol z miery svojím spevom, ak sa jeho frázovanie slov vôbec dalo tak nazvať, potom ma unavil monotónnou kázňou (počas ktorej sme si s bratom navzájom stláčali dlane, aby sme náhodou nezaspali) a prekvapil ma podaním ruky pred kostolom so slovami " S Pánom Bohom." Nič proti tomu fešákovi nemám, ale zistila som, že po vysokom štandarde sa horšie navyká na niečo normálne. Náš farár spieva úžasne, asi najlepšie zo všetkých farárov, ktorých som kedy počula, pri kázni skoro stále použije príbeh zo života, spomenie aj aktuálnu situáciu vo svete a naladí to tak, že si na svoje prídu babky aj my mladí a po kostole od neho počujem "Čau," alebo "Ahoj". A tak som na moje zhrozenie zistila, že už aj ako násťročná dokážem byť dosť skeptická voči novým veciam.

     Potom sme sa ako inak, dostali k obedu. Odkedy si pamätám, obedujeme v nedeľu u starých rodičov, ktorí majú dom vedľa nášho a pri chutnom jedle preberieme rodinné novinky a počúvame Králikovcov. Inak to nevyzeralo ani dnes. Popri hovädzej polievke, mäse s kôprovou omáčkou, zemiakoch a džúse sa premlelo celkom dosť. Aj bratove narodeniny, dnes má dvanásť, aj dedkova platonická láska. Tradičnou časťou nedeľných obedov je totiž aj dedkove odbiehanie do obývačky, aby skontroloval politickú situáciu, no hlavne Puškárovej vlasy, make up a oblečenie. Potom nás, ženy, jemne nabáda k zmene tým, že ospevuje jej dokonalú upravenosť, profesionálne vystupovanie a prehľad v politike. Nakoniec stále dodá, nech si z nej ja beriem príklad, aby sa aj na mňa mohol takto pozerať.
Ja som si však stále nie istá, či by naša spoločnosť vydržala viac takýchto "dokonalých" Puškárových a či svoju budúcnosť vidím pred kamerami.

Poobede nás ešte čakajú chlebíčky aj puding a večer budem môcť do kalendára urobiť čiarku, že "správna" nedeľa bola absolvovaná. Tak, ako to už pár rokov u nás býva. :))