(non)alibistic world

To najkrajšie,
čo ti život môže dať,
nie je krása, ni majetok,
je to len ten krásny pocit,
že tu niesi nikdy sám.

Je to pocit, že ak spadneš,
neostaneš dole stáť,
že tam bude stále niekto,
kto pomôže všetko naspäť dať.

Chráň si toho,
kto ti podá svoju ruku,
vždy keď niekde zakopneš,
pomôže ti zdolať rieku,
keď už plávať nevládzeš.

Nestavaj si dom na piesku,
nebuduj si hmotný chrám.
Dom ti spadne, chrám ti vezmú
i ostaneš opäť sám.

Nezakladaj si na veciach,
čo ti môžu ľahko vziať.
Ceň si veci, ktoré priateľ
každodenne môže dať.

Nájdi si ten vlastný klenot,
ktorý tebe vzácny je,
ukry si ho do trezoru,
tam ho nikto nenájde.

Ukry si ho do srdiečka,
ukry si ho práve tam,
lebo len to srdce tvoje
je ten čistý, nedobytný,
neukradnuteľný chrám.

Ploď len lásku,
ploď len dobro,
nezabudni nikdy
len to krásne iným dať,

lebo len ten,
kto nešetrí slovkom milým,
bude sa môcť raz
aj niečí blízky zvať.

Ľúb každého, miluj slnko,
hviezdy daruj oblohe,
ďakuj Bohu, že aj mesiac
svieti ticho v temnote.

Ďakuj Bohu, že máš blížnych,
hviezdy daruj všetkým nám,
neboj sa, veď vždy sa nájde
záblesk svetla tu i tam.

Chráň si veci,
ktoré ťažko nadobudneš v živote,
lebo len tie budú cenné
aj raz neskôr, v starobe.

Lásku ľahko nedostaneš,
nekúpiš ju na trhu,
a tak len ju hľadaj stále,
pomôž iným hľadať ju.

I raz, keď už tvoja hviezda
bude stúpať k oblohe,
ten tvoj poklad nezanikne,
v tvojich blízkych ostane.

A tá krásna hviezda hore,
ktorá v noci svieti nám,
bude krajšia pre tých,
ktorým rozdelila lásky chrám.