Prečo láska lásku dokáže tak ľahko zraniť,
prečo dobro príliš často plodí zlo?
Prečo spávam radšej sama za dverami,
prečo otvorím ich ráno pred tebou?
Ako veľmi môže jedna veta zraniť,
ako môže človek potom ľutovať.
Vtedy už neskoro je ruiny hasiť,
slzami odplavovať vlastný strach.
Bolí ma predstava, čo zduše sa mi hnusí,
bolí ma úsmev na perách.
Zvláštne je ocot cukrom kaziť,
neskoro cítim slova zlého pach.
Žalúdok dvíham pred pokrytectvom samým
pred krásou diabla vo mne skrytého.
Vypínam ruky,k nebesám sa kloním,
s clivosťou prosby anjela biedneho.
Komentáre
vemi pekna modlitba
nufinka