Keď sa mi môj anjelik konečne vrátil domov zo služobky (na ktorej bol celý dlhý mesiac), strašne som sa tešila.. A teším sa aj teraz...
Viete, ak niekoho nevidíte celý mesiac a je pre vás všetkým, láskou, najlepším priateľom, dôverníkom, dobíjačom bateriek a optimizmu, mesiac bez neho vám príde ako rok bez kohokoľvek iného.. Tak to bolo aj v mojom prípade, a isto si ľahko predstavíte, aké som mala pocity... ak nie, tak...
Konečne som Ho uvidela.. Ľudkovia, ten pocit, tá radosť, také to zvláštne chvenie v žalúdku, ako by som ho videla prvý krát.. Obrovská chuť ho pobozkať, vrhnúť sa na neho a nepustiť ho.. Nakoniec, to sa mi aj podarilo... Objímala som ho a objímala a nie a nie pustiť :)... teraz si vlastne uvedomujem, že môžem byť rada, lebo žije, teda... nezapučila som ho od samej radosti a nadšenia... :)
Potom som dostala darček... Keď mi ho dal, neotvorila som ho hneď, potrebovala som ho objať... (závizláčka, no čo :)
Ale potom, uvidela som čo mi doniesol a bola ešte šťastnejšia.. dostala som novú šiltovku a tričko!! Presne takú, akú mám rada, bielu... veď som ho za posledný polrok už aj stihla o jednu obrať... :) No aj tričko bolo sqelé!! Biele!! ... Radosť je nám sveta žiť, keď chlapi vedia dobre nakúpiť, nie? :)
A keď sme si konečne spolu ľahli na gauč, (ktorý som zámerne nechala roztiahnutý) nevedela som sa na môjho princa vynadívať.. Skúmala som každučký kúsok jeho krásnej tváre, či ostala taká, aká bola pred mesiacom.. Len tak sme ležali oproti sebe, držali sa za ruky a vychutnávali chvíľky spolu.. :) Bolo to také nádherné, sledovala som jeho pery a cítila, že ich chcem pobozkať, veľmi... bol to taký pocit, ktorý majú ľudia až po dlhšom čase maznania sa a určitej provokácii.. Keď nevnímate okolie, sústredíte sa na to jedinké vytúžené miesto, cez ktoré mu chcete dať najavo svoje city... A potom ma pobozkal... Úžasný pocit, pripomenulo mi to naše prvé rande, náš prvý a pre mňa tak silný bozk, ktorým si ma pripútal... Túžila som po jeho perách a nakoniec ich aj dostala a pritom cítila Jeho lásku...
O očiach ani nehovorím... Najhlbšie a najpriezračnejšie, do akých sa môžem pozerať. Nádhera.. Pozeráte sa hodiny a predsa vám je málo... Dopriala by som to asi každej babe... Tú krásu dotykov, čaro okamihu, ktorý sa po chvíľke stratí, no nezabudneťe naň nikdy.
Priznám sa vám s niečím.. Včera som sa do neho asi po druhý krát zaľúbila. Dá sa vlastne zaľúbiť dvakrát bez toho, aby som prestala čo i len na chvíľku ľúbiť?? Neviem. No ja to teraz cítim tak intenzívnejšie.. Viac si vychutnávam každý okamih s ním... Teším sa, kedy budeme zasa spolu, kedy ho pohladím a on pohladí mňa a zasa budem cítiť lásku, tak intenzívnu, tak silnú, na ktorú netreba slov... Iba dvoch...
Nakoniec, ostáva mi jediné... Povedať mu, ako ho strašne ľúbim... tak mi prepáčte, ale...
"Môj Malý milovaný princ! Ďakujem, že si tak úžasný. Ďakujem, že mi dávaš svoju obrovskú lásku a pozitívnu energiu, chuť žiť. Ďakujem za každučký okamih, ktorý si mi daroval...ktorý som mohla stráviť s Tebou... Ďakujem, MILUJEM!"
Komentáre
...alebo
Krásne...