Zneješ.
Už zas vo mne zneješ.
Prevtelil si sa.
Vieš o tom vôbec?
No ja som Ťa pocítila..
v jemných tónoch
Somewhere in time.
Slákmi viol
navodzuješ jedinečnosť.
Pohrávaš sa s poslednými
zvyškami zabudnutého ega
nevládnej tanečnice,
ktorá víziu maľuje
slovami
na papier.
Hráš, už zas
na klávesoch môjho tela.
A len skrz Tvoj neexistujúci dotyk
moja duša
ticho spieva
nedohranú melódiu umelca.
Prenikáš mi pod kožu
a ja len ticho čítam
harmóniu zvukov, Teba.
Na posteli pod oknom
no s hlavou v oblakoch
aby bola
bližšie
k nenaplneným ideám dneška,
bližšie k Tebe.
Zneješ
jemne a zvonkohra
Tvojich slov mnou vibruje
už zas.
Súzvuk Tvojich tónov
bolí moje nohy,
ktoré sa túžia rozbehnúť
oproti Tebe.
Čím skôr.
No vedia, že dnes je to
zbytočné.
Čakám
ticho a pokorne
na koniec (možno až príliš)
precítenej melódie,
ktorú mi z diaľky posielaš.
Už iba pár dní...
A ty stále
nedoznievaš.
Komentáre
od mal som túžil byť klaviristom :)
Teide
Violista?:)
tak len neprestávaj.;)
Charlottaa
hmm
teiduško
Jee, kaktus
hmm
A vieš, Kaktusík,
Ty môžeš moje básničky a ja Tvoje fotky.. že?? :)
pianíno je fajn
hehe teide,
:-) áno
ivana..nuž,ako pani Němcová
kaktus,tiež Ťa môžem :)
teide, veď aj ja teba
teide..ty vole
Ľudia si budú myslieť,že trpím schýzou :)))
Teide,
nuž ivana,moje ego
IBA...
Ty, láska
teide