(non)alibistic world

       Tak aj dnes mi dali úlohu. Nudnú? Jednoznačnú? Človek, veď buď originálny! Inšpiratívny. Stlačila som malý strieborný gombík na booku,otvorila google. Inšpirácia to je niečo, poviem vám. Do malého obdĺžnika som zadala: humor / soľ / života. Starý známy ma ani tentoraz nesklamal. Tak čítam. Nudné, nezáživné keci. O humore! 
     Uvažuj človeče, uvažuj! Čo v živote musím? Zomrieť. Platiť dane. Čo by som mala? Kradnúť, klamať, podvádzať, ak si chcem dobre žiť. Na čo nesmiem potom zabudnúť? Smiať sa do tváre všetkým, ktorí klamať nevedeli. Veru, sarkazmus. Aj ten je odnožou humoru.
     Poznala som jedného pána. Večný optimista. Usmieval sa ráno, na obed, večer. Myslím že aj v noci v posleti. S tým sa však už jeho žena nechválila. Predstavte si, ten sa škeril aj v truhle. Všetci plakali, iba on bol nad vecou, dokonca si v nej nohu pokrčil. Dodnes rozmýšľam, či to spravil naschvál, alebo príbuzní nemali na viac dreva. Humor? Zvláštny. 
     Pred týždňom som cestovala s bývalou spolužiačkou. Rozprávala mi príhodu z toho dňa. Na telesnej skákali cez kozu. Predposledná bola jej najlepšia kamarátka. Skočila, zabudla sa rukami pustiť daného náradia, skončila čelom na zemi s vybitým dychom. Všetci sa vraj smiali. Zatiaľ čo ju brali rodičia na röntgen.  
     Pomerne dlho sedím nad týmito riadkami. Premýšľam. Nebudem písať otrepané slová a očakávané frázy. Nechce sa mi. Humor má toľko chutí, neviem  ktorú si vybrať. Možno by som mala niektoré druhy poslať do pekla namiesto ventilátora. A niektoré možno tam hore. Neodvážim sa však, človek si nevyberá. A ak aj, skoro stále nesprávne. 
     Dnes nám zasa dali v školskej jedálni nedokorenené mäso, presolené zemiaky. Musím im poslať Pišťanka. Možno sa tej správnej chuti priučia. No viem, že niekto sa opäť nespokojne ozve. Nikdy neprídeš všetkým na chuť. Aj keby si sa roztrhal.