(non)alibistic world

...nech Vás len obchádza,

aby do Vás kameňom nik nehádzal,

iba tri oriešky do nosov crnkali,

blogerské želania zakaždým plnili.

     Veru, človek sa ani nenazdá a už je tu ďalší rok. S kopou predsavzatí. Hromadou sľúbených diét (ktoré možno niektorým po sviatkoch treba), s obmedzením fajčenia (ktoré sa aj tak nedodrží), s novými knihami ktoré už konečne (ne)začneme čítať.
     Môj nový rok bol zasa nový. Strávený s Miláčikom v papučiach, pri jeho rodičoch. Prvýkrát bol koniec aj začiatok roka pokojný. Odkedy si spomínam, moje sviatky boli rýche, plné dialógov so zvýšenou intenzitou hlasu a poučovania, či dávania pozor. Tieto som si plnými dúškami užívala. Nevadilo, že stôl nebol hotový presne na danú hodinu. Nevadilo, že som si na chvíľu sadla skôr, ako bolo všetko nachystané. Nevadilo, pretože to tentoraz nebolo doma, no predsa s mne blízkymi.
     Na túto našu oslavu budem veru dlho spomínať. V najlepšom. Bola v nej štipka nostalgie, kúsok spomienok, intímne ticho aj pokojná hudba, srdečný smiech a podania rúk, blízkosť ľudí. Hluk a svetlá ohňostrojov, štipka korenia strachu a vášnivé teplo najbližšieho. Taký aj Vám želám tento rok... Alebo aspoň lepší, ako bol minulý.