(non)alibistic world

     Náhodou pozerám von oknom na oblohu a rozmýšľam, či aj ty náhodou nepozeráš tým svojim tiež... Či náhodou nehľadíme na to isté miesto, a či náhodou aj ja nechýbam Tebe...
     Ty mne chýbaš, veľmi... možno aj počuješ spev vtákov ako ja... možno... v meste?... Ak, tak to bude len spev v tvojej hlave, možno spev tvojej duše alebo telepatia, ktorá medzi nami funguje... Možno...
     Pozerám von oknom a teším sa na chvíľku, kedy už budeš pri mne, kedy Ťa objimem, kedy konečne pocítim ten zvláštny pocit, ktorý mám len v tvojom objatí... Kedy mi postrapatíš vlasy tak ako len ty vieš a ja budem zasa šomrať... Kedy mi dáš bozk na viečko... Kedy uvidím tvoj úsmev a jamky na líčkach pod tými najkrakšími očami na svete... kedy, kedy... snáď už čoskoro.. :))