(non)alibistic world

     Ani si nespomínam, kedy mi čas tak rýchlo uletel. Neviem, kedy som tak bažila po posteli a spánku ako počas posledných dní. Veru. Škola dá človeku zabrať, aj keď to tak často nevyzerá. No mám to za sebou, úspešne i menej, no mám... a toje predsa hlavné!

     Miláčik to tiež nemá najľahšie. :) Práve sa učí (ak mi do telefónu nevravel ukľudňujúcu lož) na zajtrajšiu, poslednú skúšku v tomto semestri. Hádam. Všetkým Vám odkazuje, že na vás myslí, a že čoskoro niečo naťuká. Možno aj nafotí, lebo to on radšej. Mne ostávajú písmenká, jemu obrázky. Ale to už tak býva. Emancipovaná ženská sa snaží presadiť, zatiaľ čo chlap to má...(všetko v rukách) a teší sa z farieb okolia. Ale dosť už o tom, myslím, že som smerovala k inej téme. A to by ja nerada. :)

     Tu u nás sa v posledných dňoch oteplilo. Dnes som mala prvú sprchu v roku 2008. Vystúpim si večer a z autobusu, celá nadšená, že idem domov a čo ma ovalí len čo vystrčím nos zo dverí? Lejak! Skutočný lejak a to pokiaľ dobre viem, 22. januára. To moje mladé ja nečakalo. Tak som rýchlo bežala domov, šomrajúc ako siatročná babička v obchode týždeň pred dôchodkom. Svet sa jednoducho stavia na hlavu. Alebo sme čím ďalej, tým viac na hlavu postavení my a on nám to len opláca?

     Videla som, čítala, že Miláčik písal... ale nič sa nedoriešilo a ja som tam nestihla komentovať.
Tak to naše stretko. Trebalo by trebalo!

   Na žiadosť Bratislavy a okolia a po rozumnom zvážení sme upustili od variantu 1dno dňového výletu a zvolili sme víkendovku. Samozrejme, kto nebude chcieť alebo môcť na tak dlho, môže nás pociť aj kratšou návštevou.
   Ako najvhodnejšie miesto sme, ako už iste viete, vybrali naše mini (pre niektorých pidi :) ) veľhory. Ten spod altánku nám napísal, že bude kde hlavy zložiť. Veru, pekné miesto nám vybral, poznám, rada potvrdím :). 
   Bol aj poddotaz, či môžu rodinní príslušníci, resp. partneri/partnerky :). Samozrejme! Čím nás bude viac, tým myslím lepšie. A verím, že nemyslím zle.
   Jediné čo ostáva, je dohodnúť sa na termíne. Rozumne. A rýchlo. Najlepšie by asi bolo po Veľkej noci, aby sme tak nemrzli a aby fotiekchtiví nemuseli fotiť len Tatranskú hmlu a topiaci sa sneh, nech nám aj vykukne slniečko. Netrpezlivo čakám na termíny víkendov, kedy sa vám podarí uvoľniť z pracovných povinností.
    Tak hor sa, moji milí, do toho! Ja sa na vás už veľmi, veľmi teším. :)))

    Tak teda nakoniec. Verím, že už moju najmilšiu stránku a "písmenkových" priateľov zanedbávať nebudem. Ododnes si dávam záväzok. Píšem, píšem, píšem, pokiaľ mi to oči, prsty a net dovolia. Každopádne častejšie, ako v posledných týždňoch. :)

   Nedá mi, veru musím ešte toto: teším sa z číselka, ktoré na mňa dnes vykuklo. Okrúhle ako som ani nečakala, a predsa. :) Tak vám všetkým pekne ďakujem za trpezlivoať pri mojich riadkoch. Krásny večer. :))