(non)alibistic world

     Raz dávno, už si ani poriadne nepametám kedy, som mala vzťah. Myslela som, že je fajn, že vydrží. Ale človek mieni, druhý sa zmení a prídu problémy. Rozchod. Chcený? Ani nie. Podvedome vytúžený. Ale o tom potom. Toto nie je podstatná časť môjho života, aj keď, vymazať ju už nevymažem.

     No potom sa stalo niečo nové, iné. Prišiel si do môjho života. Výmena za osoby, ktoré som odsunula na vedľajšiu koľaj? Chvíľkové potešenie? Nie! Ty si bol zmena a zásadná. Úder ako z jasného neba, či vlastne studená sprcha  z čiernej oktávky počas horúceho dňa pri jazere? Inak, povedala som vám už, že milujem studené sprchy?? Neviem sa ich nabažiť. Síce len občas, ale musia byť. Tento druh mi už stačil. Verím, že do konca žvota. Užila som si to. A chcem užívať a na túto sprchu stále s radosťou spomínať.

     Bol si ňou TY. Moje malé, milé potešenie. Vtedy som nevedela, že potešíš až natoľko. Na tak dlho. A ešte dlhšie a dlhšie a dlhšie... Prišiel si rýchlo, veľmi rýchlo, tak ako by som to ani nepovedala, že za pár dní, bez bližšieho spoznania sa skončím takto. Len cez písmenká. A predsa. Tie moje písmenká.. :) Povedia, veľa, čo? Niekedy. Niekedy ťa zapletú až tak, že nevieš, čo som nimi chcela povedať. Ale to som jednoducho JA. Komplikovaná, tvoja a aj všetkých ostatných.. Aj keď to nerád čítaš takto. Rada sa rozdávam. Dušou, nie telom. Každému, koho poznám, kto potrebuje pomoc. Iná nebudem. Tvoja a stále sčasti aj niekoho iného. Aj tuto, blogu, patrí môj kúsok. Malinký, no predsa. A ty mi to stále odpustíš, keď nepíšem... a vieš, čo robím, ako inak, čítam a čítam. Aj taká som. No hlavne, Tvoja.

     Ďakujem že si mi vtedy vtrhol do života. Tak, ako som možno ani nechcela. Rýchlo, čo? Ale podarilo sa a ja som nadovšetko šťastná. Mám rada rýchly spád vecí. Ale iba tých dobrých. Horšie preciťujem až príliš a potrebujem chvíľku na spametanie sa. Ale aj tam si bol. Teraz, nedávno, keď som to tak potrebovala. Ďakujem aj za ten večer. Slzy neukážem mnohým. Ani moju slabú stránku. A predsa tu je. Silná mladá baba, ktorá potrebuje oporu... a ty si mi ju zakaždým dal...

     Teraz, keď si tak ďaleko, že len rozmýšľam, ako sa tam máš, aké je počasie a ako sa momentálne cítiš, pociťujem deficit. Silný deficit Teba. Mojej drogy, ktorá sa nedá nahradiť. Potrebujem ťa, každú minútu viac a viac. Ty to vieš. Ale už len chvíľka. Malinká a si s5... tak ako si to píšeme :)... len vydržať, posledné dni, ktoré su tak sakramentsky ťažké!

     Povedala som ti dnes dostatočne veľa krát tie slovka, ktoré sú nám obom nenahraditeľné? Ani neviem... tak na záver,

                              Malý Princ, MILUJEM ŤA!