(non)alibistic world

     Aj veční optimisti vraj majú sčasu - načas depku. Tak tá ma práve chytila. Aj keď som sa celý deň usmievala ako zvyčajne, teraz večer to na mňa doľahlo.

     Nikdy som tento svoj blog nepísala príliš emocionálne, no teraz sa to nedá. Dnešný deň bol celkom pekný, veď som bola s Miláčikom, vyhla som sa skúšaniu na chémii a poobede si oddýchla od školy, keďže zajtra ju plánujem obísť. Legálne, idem k lekárke, ibaže sa do nej už nevrátim i keď by som mohla...

     Aj horšie však dnes bolo. Vraví sa, že žiaci sa večne sťažujú na profesorov, ak sú príliš prísni. No čo ak je mladá profesorka mäkká, nevie vysvetliť, dokonca ani zrozumiteľne podať učivo dejepisu (ktorý sa učíme po anglicky) ?? Takýto prípad sa stal, ako inak nám. Mladá slečna profesorka, už na tretej vyučovacej hodine nevedela prísť na to, že skúšať sa nedá 30 minút z hodiny, že opakovanie je menej podrobné ako nové učivo a nie je rozumné chcieť detaily, ktoré nie sú ani v knihe a ona nám ich nepovedala tiež, a že učivo treba žiakom vysvetliť a nie dať spracovať v skupinách a potom nad tým ohŕňať nos. Mladá slečna profesorka totiž len chodí po triede, tvári sa múdro (aj keď veľmi nie je, aspoň nám to nedokázala) a rozdáva nedostatočné. No a nám so spolužiakmi neostáva nič iné, len dúfať, že zajtra sa to zapíše do zápisnice na rodičovskom.
     Posledná hodina bola stresujúca tiež, aj keď ja som zle neobišla. Po úmornej hodine telesnej výchovy sme došli do šatne a dve spolužiačky zistili, že nemajú mobily, peniaze ani MP3ky. Horor. Tak rýchlo ako dnes som si ešte nikdy tašku neprehľadávala. Našťastie v nej bolo všetko. No ľutujem kamarátky, ktoré už svoje veci asi nikdy neuvidia. Pretože to je už raz tak, ak sa škola presťahuje a vyučuje sa skôr, ako je bezpečnostná stránka šatní dotiahnutá do konca.
     No a posledný šok ma čakal doma. Moja nová sedačka, ktorú mám asi mesiac bola pokrstená. Červenou fixou môjho mladšieho brata. Nemohol za to, keď ju otvoril, zistil, že je celá vytečená a okrem jeho černených rúk bol červený aj vankúš zo sedačky. My, ako správne ženy sme ho s mamkou čistili Vanishom oxi action. Všetko malo byť ok, farba z fixy bola preč, no ostali veľké 15 centometrové fľaky na miestach, kde bol spomínaný prípravok aplikovaný. Teraz to vyzerá hociako, len nie esteticky alebo novo. A mňa pri pohľade na tú "nádheru" trasie a do očí sa mi tisnú slzy....

     No nič, aj horšie dni musia byť, inak by som sa asi nevedela poriadne tešiť z tých pekných a dobrých. Teraz idem rýchlo do postele, nech na to zlé zabudnem a ráno začnem odznova. A Vám prajem dobrú noc.